Petra Pobežalová
Stretnutie s Nefertiti
Tma. Prázdny, tmavý priestor, čas sa zastavil. Náznak existencie prezrádza len tlkot srdca. Čas je iba môj a ja sa z hlboka nadýchnem. Z ticha postupne zaznievajú tóny príjemnej melódie, môj dych sa upokojí. Zvuk premietačky a svetelný lúč rozvíria hladinu sluchovej eufórie a ja zistím, že sedím v prázdnom hľadisku. Na plátne sa postupne odhaľuje tvár neznámej osoby. Tempom, tak netypickým pre túto dobu, sa pomaly odhaľuje podobizeň Nefertiti.