Héééééj?! Kde si? Prečo sa mi neozývaš? Ani za dverami nikoho niet. To nie je možné! Vždy tam niekto je. Prestaň s tým strašným tichom, naháňaš mi strach. Aspoň kvapky z vodovodného kohútika, alebo tikot hodín... hocičo! Začínam byť nervózna. Jasné, cigarety došli. Kde je obchod? A vlastne, aké peniaze použiť? Mám vôbec nejaké? ČO SA TO DEJE? DOSŤ!
Chcem si len prečítať odkaz na mobile, ani ten nefunguje. Veď pred chvíľou pípal. A prečo je zrazu tma, práve som sa dívala do záhrady... Čo to má všetko znamenať? ODPOVEDZ!
Nie, toto sa mi nepáči. Nepáči sa mi tlkot môjho srdca. Tĺklo vôbec inak doteraz?! Tak už konečne odpovedz! Kde sa všetci podeli? Mám strach vyjsť z tejto miestnosti. Je niečo za dverami? Keď niet zvuku, niet života. Kde som potom ja? Žijem vôbec? Bojím sa zavrieť oči, bojím sa ich poriadne otvoriť...hlas mi zastal na pol ceste. Sakra, tak už sa ozvi! Mám začať kričať? Čo potom, čo ak začujem opäť ticho. Chcem ísť odtiaľto preč! Pomôže mi niekto?! STRACH. Aký neopísateľný strach. Zahlcuje mi celé telo, prediera sa až do mozgu, roztriasa ruky...
Zobuď sa! No tak, bude to? Len snívaš, tak už sa dopekla prebuď!
Dnes už viem, že strach je len emócia, ktorú si vytvárame sami a preto aj sami vieme s ňou narábať. Strach neexistuje, je to len výplod našej fantázie. Ako sa s ním popasujeme je len na nás.