
"I have a dream"... kto z nás si aspoň jeden krát v živote povedal túto vetu? Sny, týžby, očakávania... Úprimne, po čom túžime? Po pokoji v duši, po novej kuchyni či lepšom šéfovi?! Počula som vysloviť túto vetu tridsiatimi deťmi z Internátnej školy pre slabozraké a nevidiace deti na Svrčej ulici v Bratislave a začala som sa cítiť trochu divne až zahanbene. Spomenula som si na slová, ktoré povedali a ešte povedia mnohé mamičky "niet nad rozžiarené detské očičká". Nejde mi o sarkazmus či vyvolanie ľútosti nad neľahkým osudom nevidiacich. Ide mi skôr o zistenie, ako rozžiariť oči nevidiacim deťom?! pokračovanie článku

Príbeh busty „Adela Nefertiti“ pokračuje ďalej. Tentoraz na podporu dobrej veci! Je mi potešením predstaviť vám novovzniknutú neziskovú organizáciu Trnka, ktorej hlavnou náplňou je kultúrna inklúzia slabozrakých a nevidiacich ľudí na všetkých frontoch spoločenského (spoločného) života našej spoločnosti. Ďakujeme Adele Banášovej za prejavenú dôveru! pokračovanie článku

Pred niekoľkými týždňami som vám predložila svoje pocity zo stretnutia s Nefertiti. Dnes sa vracia opäť. Tentoraz vám odhalím, kto sa skrýva za tajomnou "maskou" a prečo vôbec takáto maska vznikla. Vďaka odhodlaniu a vnútornému presvedčeniu človeka, ktorý pozerá do sveta tmy už niekoľko rokov, vznikol jeden krásny, a podotýkam reálny, príbeh s vynikajúcou myšlienkou! pokračovanie článku

Tma. Prázdny, tmavý priestor, čas sa zastavil. Náznak existencie prezrádza len tlkot srdca. Čas je iba môj a ja sa z hlboka nadýchnem. Z ticha postupne zaznievajú tóny príjemnej melódie, môj dych sa upokojí. Zvuk premietačky a svetelný lúč rozvíria hladinu sluchovej eufórie a ja zistím, že sedím v prázdnom hľadisku. Na plátne sa postupne odhaľuje tvár neznámej osoby. Tempom, tak netypickým pre túto dobu, sa pomaly odhaľuje podobizeň Nefertiti. pokračovanie článku
Kto sa ešte nestrotol s veľmi nepríjemnou emóciou strachom? Myslim, že sa nenájde nikto, kto by z času na čas neprepadol otázkam vynárajucim sa ako reakcia na nepríjemné udaloti. Prešlo už niekoľko rokov od môjho výkriku na strach, ktorý som zaznamenala na kus papiera...ako veľmi vie človek prepadnúť tejto slabosti! pokračovanie článku
"Som otrokyňa svojich snov a slobodná vo svojich krokoch."
petra.pobezalova
ppobezalovagmail.com